Kračun

Foto zdroj: https://www.zemosvet.sk/zimny-slnovrat-19 

Od Slnovratu po Nový rok, alebo - kto nám dáva vianočné darčeky?

Zemislav: Ahoj Žiarislav, poprosil by som ťa, či by si napísal, ako by sa dali svätiť Vianoce v pôvodnom prírodnom duchu, s odkazom na naše predkresťanské zvyky a obrady. Niečo ako návod na priebeh štedrej večere, aby sme deti nemuseli klamať, že darčeky nosí Ježiško .Ďakujem

Žiarislav: Prirodzeným spôsobom, v pôvodnom duchu, možno sláviť, či svätiť Vianoce a všeobecne sviatok Zimného Slnovratu vcelku jednoducho:

Príchod - Advent. V pôvodnom duchovne je to očakávanie príchodu - príchodu Slnovratu - teda - návratu Slnka. V ezoternom kresťanstve, akým tento prúd kedysi bol, bol narodený syn predstavovaný ako slnečné božstvo, čo je doložené z vysvetlenia Konštantína Slovanom. V našom, a teda pôvodnom duchovne, sa znovuzrodilo slnečné božstvo slnečné dieťa - nové Slnko - a toto ľudia očakávali. V pôvodnom duchovne teda príchodný veniec (latinsky adventus - príchod ) znamená očakávanie Slnovratu a s tým spojené sporé jedenie, úkony zladenia príbytku a konečne i zmierenie sa s rodinou a občinou. Znak na dverách predstavuje slnečné kolo - posvätný slnečný kruh (svarga) so znázornenými 4 stranami Slnka - príchodný veniec to. Na rozdiel od kresťanského kríža je tento "prakríž" rovnoramenný - a v kruhu (venci), doložiteľný od mladšej doby kamennej - v pôvodnom duchovne práve v tejto podobe. Už v tomto období je obradné doložené vysväcovanie príbytkov kňažkami (ľudovo vysvetľované ako obrad Lucie), ktoré je (synkretickým) pozostatkom staršieho obradu. V tomto období je teda dôležitá očista osôb i príbytku.

Svätý Ded - predslnovratový sviatok (neskôr v Byzancii Mikuláš, na Západe tá istá náhradná osoba ako Santa Klaus). Deťom povieme, že pôvodne si ľudia ctili duchov rodu, duchov predkov - posvätných Dedov a posvätné Baby. Vysvetlíme im, čo sú predkovia. Pretože - bez ich sily, bez ich živy by sme sa nenarodili, sme ich potomkami a oni dávali dary svojho života pre nás. Hovoríme im vážne, i veselé príhody zo života starých a prastarých otcov a mám. Deti sa na nich tešia a ak máme na to chuť a živu, môžeme po dohode s priateľmi vystrojiť jedného "svätého deda" s bielou bradou, čapicou a bakuľou (ozembuchom), ktorý deti či už postraší, alebo - radšej ich obveselí. (Tento sviatok bol na Slovensku známy ako obchôdzka s Dedom do 1. pol. 20. storočia). V dobe pred Zimným slnovratom je teda sviatok uctenia si sv. Deda, ktorý je v našom časníku - na Deducha - v štátnom kalendári na Mikuláša.

Kračúň - Kračún, najkratší deň v roku. Je to názov zimnoslnovratového okamihu i celých (vianočných) sviatkov u niektorých Slovanov a odtiaľ názovo prešiel i k Maďarom ("Karačóň") a k Rumunom (Kračun). Noc pred Kračúnom - "Svätá noc", keď sily dobra a svetla zvíťazia nad tmou, zlom, lžou a nevedomosťou.Slováci noc pred Kračúnom považovali za čarovnú. V tomto čase sa konali stretávky mládeže (milostné hry) do novoveku. Túto noc zvykli "merať", teda - nespať, ale sa stretávať. Noc využívali aj na nahliadanie do budúcnosti. V staršej dobe to bol čas slnovratových obradov. Obradná noc. V dnešnej dobe je to stretnutie Slnovratu s obradmi, hudbou a tancom, často spodobené z dôvodu pracovnej doby na sobotu okolo Slnovratu, pred Štedrým dňom. V našom prípade - celoslovenské stretnutie Zimného Slnovratu :-), alebo - miestne a rodinné stretnutia.

Slnovrat - deň po kračúnskej noci. Vlastné obrady v dome - poriadok, vydymenie domu, kútov i osadníkov pre zdar a zdravie "po Slnku" - teda pravotočivo, vyzdobenie domu - bytu - vetvičkami ihličnanu, imelom. Zapálenie 4 sviecí v kruhu na znamenie posvätného Slnka. Piesne, priania, spevy na oslavu novej slnečnej sily.

Štedrý deň - na 3. deň po kračúni - Pod vetvičkami - pôvodne, alebo pod stromčekom (vrcholcom ihličnanu) - vyzdobeného obetnými stužkami a plodmi (orechy - znamenie jadra, plodnosti, zdravia, sily... ) sú darčeky, ktoré sú nasledovníckym obradom Oseňa. Deťom povieme, že darčeky si dávame na znamenie slnečných vlastností, ako je svetlo, láska, spolupatričnosť, sálanie sily - jasu. Že podľa dávnych povestí nášho národa sa v tento deň oslavovalo narodenie nového Slnka - ktoré sa znovuzrodí ako krásny, slnečný div (zázrak) každý rok a my si na počesť tejto udalosti, alebo na počesť vzájomnej úcty a lásky, alebo aj - aj, dávame navzájom darčeky. Niečo si vždy vyrobíme, otec zaúča malého syna, alebo aj dcéru, prihotoviť darček mamke... Darčeky nemusia byť drahé. A najlepšie, keď sú z prírodných látok, aby sa aj dalo pekne vysvetliť, ako ľudia dokážu v prírode vyrobiť také pekné veci. A tie najdrahšie sú tie, ktoré vyhotovíme sami. Obradné jedlá, koláč slnečný...Chválime dary pred jedlom. Otec alebo mama sa pýta spoza kruhového koláča, alebo misy koláčov, či ho (ju) vidia (doložený vianočný obrad na Slovensku). Deti sa dozvedia, že odteraz (od Slnovratu) sa budú dni predlžovať a noci budú kratšie. Štrgneme si pohármi (deti vodou) pri prianí, aby sa nám a spolu darilo. Vytvoríme v dome dobrú náladu, nestresujeme a urobíme si pohodlie. Hovoríme si príbehy zo života, spolu sa hráme a ak si pustíme cudzie príbehy (na obrazovke), tak nie veľa, aby nám to nezahltilo náš vlastný svet. Takto prežijeme Slnovratové sviatky nazývané aj Posvätné noci - z nemčiny rozvonoznačný názov Vianoce (vajnacht). Názov pochádza z nocí slnovratových. Viacmenej - na rozdiel od anglických "Christmast" (Kristovín) s týmto obsahom priamo nesúvisia, keďže nie je nijako doložené, že by nejako súviselo narodenie Ježiša so Slnovratom. Sviatok bol presunutý na Slnovrat (zo 6. januára) v čase obsadzovania Európy (4. storočie) privezeným duchovnom a teda slnečné vysvetlenie sviatku je pôvodné, prírodné a prirodzené. Nie je nutné nahrádzať lož o nosení darčekov Ježiškom - nosením darčekov slnečným duchom (Svarožičom). Ak už, tak uprednostníme vysvetlenie darovania darčekov na počesť slnečnej sily (slnečného ducha), alebo slnečnej - slnovratovej udalosti. Nie je to vhodné aj z dôvodov lásky k pravde, ku skutočnej pravde a láske, a aj s dôvodu úcty ku zvykom, ktorých súčasťou to nebolo. Obetiny blízkym zdôvodníme slnečným znovuzrodením a úctou k týmto hodnotám.

Stromček - je znamením posvätného stromu života, posvätného stromu - rodostromu, v starej dobe predstavovaný len vetvičkami. Tak to mnohí robíme i dnes. Aj dnes tak mnohí slávime - vetvičky vo váze v tvare stromčeka ozdobeného prírodnými ozdobami zo slamy a iných, prírodných ozdôb. Menej blikania z elektriky, viac pokoja a svetla pre dušu. Keď sa povenujeme blízkym, blikotanie im nechýba.

Obchôdzka - Oseň, koleda... - od Slnovratu, v prvé dni (aj na Nový rok) - ak vstúpime do domu blížnych, hovoríme verše , alebo aspoň priania - "...a prajeme vám šťastia, zdravia a božského poženhania...". To zvyklo byť hlavne v čase slnovratových - vianočných sviatkov. Pisateľ od detstva skladal takéto verše a pri návšteve rodiny sme ich hovorili, keďže tradičné koledy - bolo ich pár - neboli vždy uskutočniteľné. Ako napríklad - "a tie štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný...", keď ste bývali v bytovke. Skrátka, akékoľvek dobré prianie je dobré. Staršie dary Slnka predstavovalo zrno - rozosievanie zrna s prianím - obrad zvaný OSEŇ. Na tento pôvodný darovací obrad sa podľa všetkého postupne nabalili aj iné dary - obetiny - darčeky - ktoré pod posvätnými stromami aj v dávnych dobách bývali...

Ples - po Slnovrate, po všetkých obradoch nasledoval občinový - obecný ples. Kedysi s maskami ako nasledovník slnovratových obradov. Dnes - pozostatok - plesová sezóna.

To bolo heslovite k priebehu slnovratových sviatkov - Vianoc, ako ich uskutočňujeme dnes. Ak sa pýtal Zemislav na to, čo povedať deťom, tak dnes sa snažíme hovoriť deťom pravdivo a oni to oceňujú. Od troch rokov vedia povesti o stvorení sveta slnečným divom nebeského ohňa - Svarogom, a hovoríme im ich ako povesti. Vidia aj vzdelávacie snímky o stvorení vesmíru veľkým treskom a o vytvorení Slnka a planét, čo je tiež veľmi podobné pôvodným povestiam. V podstate vôbec nevidia také kreslené rozprávky , ktoré sú nanič pre cítenie, vedomie a vzdelávanie a narobia viac škody, ako úžitku. Vzdelávame ich o našej kultúre a tiež im povieme, že na zemi je mnoho národov a kultúr a že sú aj iné povesti, rôzne. Ale že povesti nášho národa sú pre nás veľmi dôležité. Nič im nevnucejeme, ale ich vzdelávame, kedykoľvek sa opýtajú niečo, snažíme sa popravde odpovedať. Deti sa tešia na darčeky od rodinných príslušníkov, sami sa ich učia pripravovať a nikoho nenapadne do toho umelo pchať náboženstvo. Približujeme sa vedomiu, pravde, svetlu.

Nový rok ako taký nie je sviatkom, ale nesie črty slnovratových obradov, takže ho môžeme považovať za posledný slnovratový obrad spájajúci nás s novým slnečným kolom. Prináša nové - ročné kolo dobovej závitnice. Preto si môžeme pred, alebo aj pri novoročnom jedle priať zdravie, dobré vzťahy, hospodársky zdar a aj osobné priania a predsavzatia, ktoré by sme radi naplnili. Začiatok roka je síce naša - ľudská predstava, ale vnímanie takéhoto slnečného kola môžno využiť na priaznivé pôsobenie.

Aj deti sa tešia na slnovratové sviatky, to je dobré.

Koleda v pôvodnom duchu - Pásli ovce

Ľudovo-novodrevná koleda - Voláme Roda

zdroj:  https://www.zemosvet.sk/slnovratu-novy-rok-nam-dava-vianocne-darceky 

Žiarislav: Pôvodné čaro novoročných obradov a zvykov

Novoročné oslavy síce nie sú v skutočnosti žiadnym prirodzeným - prírodným sviatkom, ale nosia v sebe časť zvykov a čara sviatkov Zimného Slnovratu. Nový rok je akýmsi natiahnutým chvostom Slnovratu, ktorý sa u Slovanov niesol spolu s predstavou zrodenia nového slnečného diva (boha - obrodeného Svaroga - Svarožiča). Spolu s novým Slnkom vnímali staroslovanskí predkovia aj pokračovanie kolobehu roka v jeho akoby novom počiatku. Nový rok, ako ho podľa vzoru "pohanov" vyznačili kresťanskí úradníci vo Vatikáne, sa teda približoval k Slnovratu, ktorí naši "predkresťanskí" predkovia považovali za podstatný sviatok. Presnejší čas narodenia Ježiša nebol známy a pripodobnením k slnovratu a neschopnosťou cirkevných úradníkov držať sa v kalendári hviezdneho (astronomického) vzoru, i z ideologických dôvodov sa čas vydelenia nového roka viackrát posúval.

Najstaršia známa písomná zmienka o novoročnom sviatku - kolede - je z čias, keď Slovenov pôvodného vyznania, v období Veľkej Moravy, "preonačovali" na kresťanov.

Vo veľkomoravskom, cyrilometodskom zákonníku sa píše: "Ak niekto chodí v prvý deň januára na koledu, ako to prv robili pohania, nech sa kajá 3 roky o chlebe a vode"(*1), píše sa v "Ustanovení svätých otcov", pripisovanom Metodovi, ktorého spolu s Konštantínom (Cyrilom) považujú cirkevní kresťania za svätých. Takto je teda doložený prvý, presne známy zákaz pôvodného duchovna a obradov, a teda aj piesní, lebo z uvedeného zákona jasne vyplýva, že "koleda" - novoročná obchôdzka, je obrad pôvodného ducha a s kresťanstvom nemá nič spoločné, ale je kresťanmi zakazovaná. Tisícsto rokov pred tým, ako komunisti zakázali Kryla. Zakázané obradné piesne sú však pretextované a pokresťančené (predstavte si, že by komunisti cirkevné piesne zakázali, čo sa nestalo, a že by ich po zákaze pretextovali a urobili by z nich komunistické popevky). Sloveni však naďalej obrady udržiavali a niektoré čriepky ostali do dnešných dní.

Pozrime sa na nevedomé pozostatky pôvodného duchovna v dnešných novoročných zvykoch.

Výstrely, pukačky, delobuchy - pozostatok obradného hluku. Plieskaním bičov predkovia na sviatky zaháňali zlé sily. Dnes je to nevedomé a zvyk má úpadkovú podobu, na ktorej sa nabaľujú kapitáloví výrobcovia "zábavnej pyrotechniky".

Zvonenie zvonu pred novoročnou omšou - pozostatok vedomeckého obradného hluku tak, ako ho vidíme napríklad v spišskom predslnovratovom obrade (*2), keď obradový Ded robí obradný hluk ochrannými roľničkami , v dávnejšej dobe i hrkálkou, alebo v kolede v rôznych oblastiach Slovenska majú Dedovia (obradníci zvaný ako Starý (duch predkov), alebo Gryco (igric - obradník)) na opasku zavesený zvonec, alebo zvonce - spiežovce. Obradný hluk je aj výsledkom búchania ozembuchov a bunkošov, ktoré sú obohatený o samozvučné nástroje, alebo - na ozembuchu môže byť obradný bubienok (neskôr plechovka).

Hospodárske priania (vinše), ako "Prajeme Vám šťastia, zdravia, a božieho požehnania...", poukazujú na zdravotné a iné čaro, ktoré je možné privolať, podobne, ako "a do roka proroka" (dieťa - veštca, prorok - ten, ktorý preriekne, predpovedá). Hospodárske čaro stojí na sile slova, prianím je možné privolať želaný výsledok. Priania, ako "na poli úrod, pri dome príplod...", alebo "štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný..." vychádzajú z doby, keď Sloveni uskutočňovali obchôdzky ako prejav pôvodného duchovna a solúnski zákonodarcovia im to zakazovali.

OSEŇ - rozosievanie (osievanie) zrna v dome - ako obradové vyobrazenie slnovratového oplodnenia. V niektorých krajoch sa tento zvyk presunul zo slnovratu k novému roku. Obradným náznakovým rozsypaním zrna sa má priviesť zdar úrody v Novom roku, v Novom Slnku.

Pohostenie obradníkov (výslužka) a hostina: uctenie si hostí a hostina koreňoslovne súvisia. Tento veľakrát zaznamenaný slovanský zvyk bol súčasťou pôvodného duchovna, podľa ktorého uctenie si hostí - hostina bola predpokladom zdaru v dome a dobrých vzťahov a neuctenie by znamenalo opak.

Novoročný ples, masky - mápodobný dôvod vzniku (motiváciu) ako tzv. štefánska zábava. Po samotnom obrade Slnovratu, po oseni a obchôdzkach (koledách) nasledovalo (vše)obecné plesanie - ples, teda rozjarená zábava. Nalíčnice a iné ústroje (masky) poukazujú na pôvodne vedomecký ("šamanský", "pohanský") pôvod tohto zvyku.

Obchôdzka (koleda) v podobe návštevy príbuzných - pisateľ článku v detstve vnímal v pozostatkoch rodovej spoločnosti tento zvyk ako veľmi živý. Navštevovali sme príbuzných a každý, kto vstúpil do domu, povedal priania. Pisateľova mama vyzývala ho ako chlapca, aby verše doplnil, vytvoril ďalšie, lebo tie, ktoré ľudia hovorili, poznali všetci a nebolo ich tak mnoho.

Ak kedysi naše pôvodné obradové piesne "preoačovali" na iné duchovno, tak pisateľ spieval v tomto roku v deň "Kračúň", teda na Slnovrat, na námestí v Petržalke na koncerte s Bytosťami spolu so zhromaždenými ľuďmi túto kolednú pieseň v rodnom duchu:

Zdroje:

*1 - Ustanovenia svätých otcov - Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II., Slovensko očami cudzincov, str. 205, Literárne informačné centrum Bratislava, 1999, Kolektív autorov

*2 Martin Slivka, Slovenské ľudové divadlo, Divadelný ústav, Bratislava 2002, str. 105

zdroj: https://ved.sk/RC.novorocne.sviatky.htm

Zvukový záznam z 10.12.2013 - Rodná cesta - Ded, Deduch, Mikuláš, Lucia -  https://hearthis.at/slobodnyvysielac/rodna-cesta-2013-12-10-ded-deduch-mikul-lucia/ 

Zvukový záznam z 17.12.2013 - Rodná cesta - Zimný Slnovrat - https://hearthis.at/slobodnyvysielac/rodna-cesta-2013-12-17-zimn-slnovrat/ 

Zdroj: https://www.ved.sk/clanky2/SlovKultura.htm 

Zdroje: https://www.zemosvet.sk/sviatky-zimneho-slnovratu-subor-clankov 

https://ved.sk/VedSviatky.zim.slnovrat.htm