album: Pri starom dube (2011)
Slová / Hudba / Hrá a Spieva: Žiarislav (2010)
Nápevy piesní č. 5., 6., 13. sú ľudového pôvodu, refrén z piesne 11. a pieseň č. 14. je ľudová
Žiarislav: spevy a hra na všetkých hudobných nástrojoch: píšťaly troj i šesťdierové, koncovky, dvojačka, fujary, basfujara, husle, viola, basička - čelo, basa korytová, prírodná basgitara, gitara, akordeón, drumbľa, bubny doby, hrkálky, roľničky, bunkoš, ozembuch
Pre toto CD sú príznačné pôsobivé dvoj a viachlasy. Námetovo i celkovo čerpá z pôvodných hudobných i kultúrnych koreňov, avšak s výnimkou niekoľkých ľudových výpožičiek ide o novú tvorbu. Niektoré jeho piesne znejú ako dynamické pokračovanie folklórneho vývoja, ktorý u nás v tvorivosti akoby zmrzol, ale iné, a tých je na najnovšom CD viac, predstavujú premostenie s duchom súčasnej doby, hlavne vo veci hudobných postupov. Žiarislav svoje piesne raz charakterizoval ako snové naminútky s reportážnou podstatou. Jeho hudba zvukom aj prístupom nepodobá na nič iné. Väčšinou ho zaraďujú do škatuľky "world music", sám označuje svoju hodbu ako novodrevnú a štýl ako "RODO".
Je to tak jak je
https://hudba.zoznam.sk/ziarislav/piesen/je-to-tak-jak-je/
Nebesá
v duši nikdy neklesaj
keď lož je ľahká
a pravda nie
pohorí
ten kto zlo horí do hory
hlas hory mu to isté odpovie
ty nečakať
že my ti pritakať
keď zabudnúť na rodnú hruď
nekúpiť straka
lyže od draka
v jaskyni ti povie
tichi buď
je to tak je
vie to kto to vie
ale až nakoniec to uvidí ten
čo si pravdu trýzni
keď čas
mu odpovie
čo neladí s tým si
doba poradí
a nepomôže ti
razítko
keď granty ti dôjdu
tak narazíš pri háji
tak strč si to svoje
vodítko
už mestá sú plné
vetchých robotov
a duš im škradí
šedá tôň
kto bude plákať nad
snehovou pechotou
keď v krajine sa nájde
slncový kôň
Zmanenie snom
Tú pieseň nosí svitanie
hlási ju ranná hviezda
kým ti nad spánkom zavanie
vieš, čo sa zdá, sa nezdá
skôr než sa oči otvoria
kým sníš tú vzácnu hliadzu
nájdi svoj súsek vedomia
doň schovaj duše priadzu
v slnečnej žiare ti zaspieva
mesačným svitom ti píše
znamenia snom ti nalieva
kým svet sa ticho kníše
zurčivý jarček na skalách
žblnkoce súzvuk číry
a už ho má vietor na perách
bláznivý svetom ho šíri
kým sa ti sen tvoj rozplynie
v perejách dňa čo beží
rozdúchaj cesty videnie
pestuj ten plameň svieži
v slnečnej žiare ti zaspieva
Pri prastarom dube
Pri prastarom dube
býva lesný muž
posteľ má v kadlube
všetko spálil už
mestské odevy aj papiere
oheň zhltol jak tiene
jediné čo má
je jasný duch
pri prastarom strome
býva lesný tvor
od Perúna oheň
stráži Chranibor
košieľka zo žihľavy
zahalený v gubani
obeduje s hadom
les je jeho dvor
pri prastarom dreve
býva lesný chlap
nespí iba drieme
hora je mu hrad
Všeduch mu hovorí
cez oheň aj cez vody
on posvätný les chráni
v sile dávnych rád
Kmeť
Na brehu lesa býva kmeť
čítajú mu do sto liet
hovorí on málo viet
otázok už v ňom niet
zďaleka ho hľadajú
prosia o liek o radu
on len oči zatvorí
a tichým hlasom hovorí
už mu vnuci odrástli
naučil ich lesné hry
spomína si na lásky
v očiach nemá otázky
málo krokov málo snov
málo súst a málo slov
veľa lady žiaden súd
len dobré rady z tichých úst
na brehu lesa býva kmeť
čítajú mu do sto liet
strieborný na pleci vlas
v hlbokých očiach tisíc krás
nechystá sa na cestu
iba na tú poslednú
na svet hľadí jak na zázrak
ako dieťa má ho rád
Žije tu nádej
Keď privolávaš bytosť tú
čo v tvojej duši svieti
k nohám jej skladáš obetu
jak srdce napovie ti
keď privolávaš bytosť tú
čo zďaleka ťa hreje
radostnú tušíš odvetu
aj keď tu ešte nie je
žije tu nádej má dej
zase nás láska láska
veď už si o tom dňom i tmou
šepkajú stromy v háji
zanes jej vetrík párik slov
čo táto pieseň tají
aj keď to neutají
žije tu nádej má dej...
možnože príde v živom sne
zažiari nocou v duši
a tichým hlasom pošepne
čo tvoje srdce tuší
možnože viac než tuší
že aj keď telo v diaľke je
duša ti vraví iné
ona môže byť pri tebe
a ty môžeš byť pri nej
a možno viac než pri nej